Získala zápis v Knihe slovenských rekordov i v Českej knihe rekordov. Je jedinou rezbárkou na Slovensku, ktorá má za sebou 13 plenérov a 20 vyrezaných sôch. Rezbárka Alena Mrekajová sa k umeniu dostala sama, vo svojej dielničke tvorí diela, ktoré putujú aj za hranice. Milú a usmiatu Oravčanku nájdete vo väčšine prípadov s dlátom v ruke. Keď vyrába sochu, berie do rúk motorovú pílu.
Sympatická rezbárka Alena sa v dielni cíti ako ryba vo vode. Rezbárčeniu sa venuje popri svojej práci, mimo toho rada jazdí na motorke. Inšpirácie chodí zbierať do hôr. Doma sú jej oporou a kritikmi manžel so synom.
Celý život pracuje ako SBS-kárka, paradoxne sa vďaka tomuto povolaniu aj k rezbárčeniu dostala. „Raz som sa jedného rezbára opýtala, či by som to dokázala aj ja. Po pozitívnej odpovedi, som začala nad tým uvažovať. V tom čase som pracovala ako SBS-kárka na píle v Kline. Všade dookola boli pohádzané kúsky dreva a tak som si jedno zobrala do ruky. S nožíkom som vyrezala dvojcentimetrovú muchotrávku. Keďže sa mi čistá nepáčila, namaľovala som ju,“ so spomienkami opisuje Alena. Neskôr rezbárka vyrezala všetky huby podľa synovej učebnice, ktorý sa v tom čase o nich učil na základnej škole.
V jej rodine sa drevu nevenuje nikto, no ona si spomína, ako si vzťah k nemu vytvárala už na základnej škole: „Pamätám si, ako som na technických prácach v škole obľubovala ryť do linolea.“ Túžbu po dreve pocítila až v dospelosti, doma sú za to na ňu hrdí. „Všetci sa tomu veľmi tešia, že majú doma takú umelkyňu.“
Pílu jej do ruky dať nechceli
Rezbárka sa prvé dni snažila získať čo najviac informácií o tom, kde a ako by sa dalo v rezbárčine zdokonaľovať. Svojich susedov ktorí sa spracovaniu dreva taktiež venujú prosila, aby jej poskytli nejaké rady. Na prvý plenér ju zavolal rezbár Dalibol Novotný, ktorý jej pílu do rúk dať nechcel: „Prvý plenér sa konal Na kráľovej studni v Lenártove, kde sme spolu s kolegami vyrobili Lavicu troch kráľov. Prišiel za mnou rezbár Albert Šimrák a podal mi do rúk pílu so slovami ‚Musíš píliť, skús a nauč sa to,’“ hovorí Alena o svojich začiatkoch.
Na ďalší plenér prišla rezbárka vybavená aj s motorovou pílou. Dnes ich má za sebou trinásť: „Hneď som si kúpila motorovú pílu, môj manžel bol z toho úplne na na nervy. Bál sa že sa mi niečo stane.“ Pílu opisuje ako dobrého pomocníka, s ktorým si vie uľahčiť prácu: „Mladší rezbári si nakúpia píli, carvingové lišty s ktorými si prácu uľahčia. Napríklad ja sošky nebrúsim ja ich dltátujem a chcem aby to tak aj ostalo,“ hovorí Alena.
Dielo Poslednej večere ju dostalo medzi rekordmanky
V roku 2018 vytvorila Alena spolu s 12-timi rezbármi z Oravy dielo, ktoré sa zapísalo do Knihy Slovenských rekordov. Momentálne pracuje na úspešnom zapísaní diela do Guinnessovej knihy rekordov. Nápad jej vnukol národný umelec Dedo Siváň.
Svoju myšlienku odovzdala ďalším rezbárom na plenéry v Babíne, ktorí s ňou zo začiatku neboli stotožnený: „Na raňajkách som sedela sama oproti všetkým mojim kolegom. Vtedy mi napadlo, čo keby vzniklo dielo Poslednej večere, ktoré by vyrezávalo 12 rezbárov z Oravy. Povedala som im, nech mi za fľašu vína každý vytvorí jedného apoštola. Hovorili mi čo vymýšľam, že to nie je dobrý nápad.“
Cieľavedomá Alena sa ale odradiť nedala. Na 100-ročnú lipovú dosku prekreslila maľbu, a zobrala ju k prvému rezbárovi. Doska sa medzi rezbármi kolovala a tak vzniklo toto oceňované dielo. Po jeho odhalení na výstave v Námestove, ho umelkyňa zobrala k sebe domov, kde zdobí stenu obývačky. „Zo všetkých diel, som najviac hrdá na toto. Som šťastná, že sami podarilo splniť myšlienku a spojiť tak 12 umelcov z Oravy.“
Ďalšia výstava bude v rodnom Námestove
Rezbárka má za sebou aj niekoľko výstav, na ktorých si diváci mohli prezrieť desiatky diel. Prvú organizovala v Poľsku s názvom Ženy mojimi očami. Po vnuknutí myšlienky vyrezávať známe tváre do dreva, zorganizovala druhú výstavu v Dolnom Kubíne.
„Pamätám si ako som môjho muža o druhej ráno zobudila s tým, že už viem čo budem vyrezávať. Celebrity sú niečo, do čoho sa rezbári len tak nepustia,“ hovorí autorka s nadšením. „Keď sa mi nazbierajú ďalšie výtvory, chcela by som výstavu v Námestove. Okrem toho veľmi túžim potom, aby som mala trvalú výstavu, na ktorú sa môžu prísť ľudia kedykoľvek pozrieť.“
Alena sa rezbárčeniu venuje vo voľnom čase, diela vytvára na objednávku. „Momentálne vyrezávam Jaromíra Jágra. Minule mi napísal chlapec, že by chcel odo mňa Iron Mana. Najprv som sa opýtala muža a syna kto to vlastne je,“ s úsmevom hovorí rezbárka. „Ľudí sa pýtam o akého obdarovaného človeka pôjde. Chcem totiž preniesť čo najviac energie do výtvoru, ktorý bude zdobiť stenu u niekoho doma.“
Diela jej podpisujú celebrity
Medzi najvačšie úspechy radí aj získaný podpis na portréte Zuzany Čaputovej, ktorý Alena vyrezala. Momentálne čaká na podpisy od Kaliho, Ivana Táslera či Celeste Buckingham. „Jedným z mojich cieľov je získať podpisy všetkých žijúcich celebrít.“
Na otázku, čo je jej najväčším cieľom s úsmevom odpovedala: „Pribinov kríž. Prezidentke som povedala, že sa ešte uvidíme, pretože intenzívne pracujem na tom, aby som toto vyznamenanie raz dostala,“ smeje sa Alena.
Inšpiráciu hľadá na Pintereste a v horách
Rezbárka trávi veľa času v horách a na motorke. Nápady zbiera kade-tade, no myšlienka jej vznikne najmä vtedy, keď do rúk chytí drevo. „Fascinuje ma, že z kúska dreva vznikne nejaké dielo. Nie som vyučená rezbárka ani maliarka, jednoducho tvorím tak, ako to vnímam. Pri dreve som sa naučila veľa trpezlivosti. Drevorezba ťa privedie na úplne iné myšlienky.“
Talentovaná Oravčanka vytesávala aj do kameňa, opracovanie dreva je pre ňu jednoduchšie. „V Oravskom Bielom Potoku sa raz do roka koná kamenársky plenér. Keďže som chcela mať skúsenosť aj s kameňom išla som to vyskúšať. Potvrdilo sa mi, že drevo je pre mňa jednoduchšie.“
V práci sa stretla aj s kritikou, ktorú však Alena znáša s nadhľadom. „Keď mi ľudia píšu, čo sa im nepáči, spýtam sa ich či už mali v rukách pílu. Ak nie poviem im, nech niečo vyrežú a potom mi napíšu. Vážny názor beriem od naozajstných rezbárov, pokiaľ mi kritiku podá človek, ktorý sa o nič nepokúsi, neriešim to,“ hovorí rezbárka.
Rodina je jej najväčšia opora
Alena s úsmevom opisuje chvíle, kedy dostáva oporu aj kritiku od svojich najbližších osôb – syna a manžela. „Môj syn je môj najväčší kritik a som mu za to vďačná. Manžel s touto mojou záľubou na začiatku nebol stotožnený, dnes mi vyrába dlátka. Veľmi mi pomáha.“
Rezbárka nakoniec povzbudila všetkých mladých, ktorí sa odhodlávajú k rezbárčeniu. „Takéto remeslá zanikajú. Bolo by super, keby mladých ľudí niekto k tomu navnadil. Snažím sa vyrezávať umelcov, ktorí sú im vzorom. Vďaka tomu vidia, čo všetko sa s drevom dá, preto verím že to niektorých nadchne,“ odkázala rezbárka na záver.
„Ostré dláto a trpezlivosť sú povinnou výbavou rezbára. Keď máte ostré dláto, vyrežete čokoľvek,“ Alena Mrekajová.
